slider1

Kontakt:

Napíšte nám:

História

Z dejín obce

     V chotári obce sa našli archeologické nálezy z doby rímskej a pohrebisko z obdobia avarského kaganátu. Obec sa po prvýkrát spomína r. 1220, keď Scemov syn Eel rodu Koppán tvrdí, že dedinčan Custa je jeho sluhom, potom r. 1229 ako possessio Ekly a bola majetkom vdovy Althumona Eklyiho, neskôr aj Wolfganga Eklyiho. Okoličná na Ostrove sa v r. 1247 spomína ako Sacerdos de Ekly, r. 1261 ako Ekl a r. 1268 v podobe villa Ekl, ktorá ležala medzi bezodnými močiarmi. Medzi majiteľmi okolitých zemí a dedín Komárna sa v tom čase spomína rod Kathapán, gróf Šalamon, majster Jakab, zemania Gábor a Pázmány z Okoličnej, rodina Vontha a páni István a Bertalan. R. 1326 Lőrinc Ekli kúpil od Pála Guleriho (Gellériho) prenajatý majetok. Rodina Ekliovcov pochádza z rodu Kathpánovcov (inak aj Katapán či Koppány), r. 1243 sa u Andrása Oltamanfiu uvádza pôvod z rodu Ekliovcov, r. 1290 sa ako príslušníka rodu Katapánovcov. R. 1481 najväčšie majetkové podiely tu majú stále Ekliovci, ale neskôr sa začal ich majetok drobiť, až sa z obce vytratili, resp. splynuli s vrstvou drobných zemanov. V časoch tureckých vojen tunajší zemepáni nestrpeli, aby ich zeme okupovali Turci. Vodcom zemepánov bol vajda či kapitán, ktorý viedol mladých proti nepriateľovi so závideniahodným úspechom a tak Okoličná na Ostrove nikdy nebola v područí Turkov, ktorí okupovali hlavne územia za Váhom, no močiare Žitného ostrova neobľubovali a vyhýbali sa im. R. 1553 sa medzi tunajšími zemepánmi objavuje János Kolos s Nemej. R. 1567 ním rod Kolosovcov vymrel po meči a jeho majetky kráľovou donáciou získal György Thúry. R. 1609 sa medzi majiteľmi obce objavuje Katalin Pathy, r. 1618 aj pannohalmské opátstvo. Neskôr tu mali svoje pozemkové podiely Eszterházyovci, ale Klára a Katalin Ordódy a Katalin Pongrác začali súdny spor proti grófovi Jánosovi Eszterházymu, jeho manželke Magdolne Ocskay a synovi Ferencovi, lebo si nárokovali na celé územie Okoličnej. Z tohto obdobia je dôležité svedectvo Mátyása Béla, ktorý tvrdí, že celú dedinu vystavali vlastne dve zemianske rodiny – Csorbovci a Füssyovci. Kalvínska cirkev viedla v obci matriku od polovice 17. stor. ako denník, ako matriku až od r. 1721. Na konci 17 stor. v čase protireformačného hnutia stáli v obci pravdepodobne dve školy patriace rôznym cirkvám. R. 1763 tu bolo silné zemetrasenie, r. 1783 zničila obec povodeň a v rokoch 1785 a 1786 požiar. R. 1787 mala obec 78 domov a 661 obyvateľov. R. 1789 Okoličnú znova zničila povodeň. Zemepáni sa stále menili: r. 1804 sa medzi zemepánmi uvádza rodina Milkovicsovcov, v pol. 19. stor. boli vlastníkmi aj rodiny Zámoryovcov, Csorbovcov, Pázmányovcov, Csontosovcov, Csepyovcov, Gerdenicsovcov, Nagyovcov, Szigethyovcov, Kovácsyovcov, Beseovcov, Baranyaovcov, Ghyzyovcov a Hetényiovcov, neskôr aj Magyaryovcov, Balasyovcov, Jezerniczkovcov, Horvátovcov a Véghovcov. R. 1819 vyhorelo tri štvrtiny dediny, r. 1823 požiar zničil celú obec. R. 1849 spomedzi 130 úmrtí 60 zapríčinila cholera, ktorá si vyberala obete aj v nasledujúcom roku. R. 1862 bola napísaná prvá obecná zápisnica s pečiatkou. 1. januára 1890 vznikol v obci hasičský zbor. R. 1897 obec opäť postihla povodeň, ale krupobitie spôsobilo oveľa väčšie škody. V 2. polovici 19. stor. vlastnilo obec mnoho zemepánov – Károly Jókay s manželkou, Teréz Nagy, manželka Lajosa Beniczkého Amália Ruttkay, Lajos Csorba, dedičia Mihálya Domonkosa, Zsigmond Milkovics, Zsigmond Nagyváthy, Markus Stein, Adorján Végh, Kálmán Zémry a Béla Zémory. Na začiatku 20. stor. tu mali najväčšie majetky Géza Fehérváry, Lajos Beniczky, Lajos Mocsáry, manželka Károlya Rátha, dediči Imreho Milkovicsa, Mór Krámer, Vilmos Kania a Géza Kalicza.
     R. 1906 bolo v obci otvorené štrkovisko, r. 1910 postihol Okoličnú požiar, r. 1912 krupobitie, slintačka a krívačka hovädzieho dobytka, ktorá sa zopakovala aj v nasledujúcom roku. R. 1914 bol v obci otvorený poštový úrad. Po roku 1918 sa Okoličná na Ostrove stala súčasťou I. ČSR , obyvatelia boli väčšinou poľnohospodárskymi robotníkmi na miestnych veľkostatkoch. Obyvateľstvo sa tu zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom, bola rozvinutá aj výroba košíkov zo šúpolia. Farár Ferenc Benye založil miestnu pobočku Kultúrneho spolku Maďarov na Slovensku. Navštevovali ho len katolíci, kalvíni mali svoj spevokol. Štúrová vznikla r. 1922 po rozparcelovaní majetkov Vilmosa Kaniu a Margitinho majera. Usadilo sa tu 11 moravských rodín z okolia Brna, 3 rodiny z Myjavy a 12 rodín z Hýb, ktoré si tu postavili svoje rodinné domy. V marci 1931 bolo založené miestne úverové družstvo, ktorého riaditeľom sa stal Ferenc Benye. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Ani II. svetová vojna sa obce príliš nedotkla, hoci si vyžiadala mnoho obetí z radov miestneho obyvateľstva. Obyvateľstva sa viac dotkli smutné povojnové časy. Maďarská menšina bola pozbavená svojich občianskych práv, boli zatvorené ich školy. V rokoch 1946-1948 bolo do Čiech deportovaných 59 rodín z Okoličnej a 21 rodín z Hornej Zlatnej. Po r. 1948 sa zväčša vrátili domov. Do Maďarska bolo v rámci výmeny obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom vysťahovaných 13 rodín, na ich miesto prišlo 5 slovenských rodín a rodina z mesta Gyula. Po r. 1948 maďarská menšina opäť získala svoje občianske práva, boli otvorené ich školy.
     R. 1950 bolo v Okoličnej a Štúrovej založené JRD. Pod r. 1959 tu ordinuje obvodný lekár. Katastrofálna povodeň r. 1965 zničila tretinu obce, na jej obnove pomáhali občania Blatnej na Ostrove, Kutnej Hory a Lučenca. Po tomto smutnom roku nastal dynamický rozvoj obce, začalo sa vo väčšej miere s individuálnu bytovou výstavbou, ktorej druhá vlna vrcholila v 80. rokoch. V obci začas pôsobil dobrý ochotnícky divadelný súbor, ktorý s úspechom účinkovali aj v širšom okolí. R. 1966 sa začal budovať vodovod, dokončený bol až r. 1974. R. 1968 boli spevnené cesty, vybudovaná bola cesta spájajúca hlavnú cestu Komárno-Bratislava s Kameničnou. R 1975 bol položený základný kameň stavby kultúrneho domu, ktorý bol dokončený r. 1986. R. 1977 bol založený spolok drobnopestovateľov, r. 1979 bola odhalená pamätná tabuľa 750. výročia vzniku obce. R. 1984 tu začala pracovať krajčírska dielňa, pôvodná sušiareň tabaku bola prestavaná na obchod a krčmu, otvorený bol aj kultúrny dom ŠM a jeho hospodársky dvor pri železničnej trati. V rokoch 1979 – 1989 bola pýchou obce detská folklórna skupina Tátika a tanečná skupina Summások, ktoré zožali mnoho úspechov na viacerých festivaloch (v Prahe, v Strážnici, vo Východnej, v Prešove, v Gombaseku, v Želiezovciach, na Myjave a inde).
Kultúrne pamiatky
     Občania Okoličnej prijali katolícku vieru už dávno. Dôkazom je rímsko-katolícky kostol sv. Augustína biskupa postavený na mieste staršieho asi románskeho kostola. Pôvodný chrám sa spomína r. 1561 a farárom tu bol Valentinus. Silné zemetrasenie v r. 1763 kostol poškodilo, jeho stav zhoršovalo množstvo prírodných katastrof. Preto starý kostol zbúrali a na jeho mieste bol r. 1816 postavený klasicistický kostol, rozšírený bol v r. 1830. Kostol je jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom, do štítového priečelia vstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Fasády kostola sú hladké, členené oknami s polkruhovým zakončením, lizénovými rámami a na hlavnej fasáde aj piliastrami s iónskymi hlavicami. Nad vstupom do kostola je pamätná tabuľa s letopočtom 1830. v lodi sú zachované vtiahnuté piliastre s rímsovými hlavicami, na ktoré dosadala dnes už nejestvujúca baroková klenba. Loď je od presbytéria oddelená víťazným oblúkom. Organový chór v západnej časti lode je murovaný. Nad hlavným oltárom je drevený kríž s korpusom, na klenbe presbytéria je freska Ježisa Krista. Na samotnom oltári sú sochy sv. Ladislava a sv. Štefana kráľa od firmy Depose M. Budapešť. Na stene lode je plastika sv. Trojice v podobe holuba, závesný obraz sv. Augustína biskupa, drevené zlátené plastiky anjelov, všetko z pôvodného, dnes už nejestvujúceho hlavného klasicistického oltára odstráneného pri obnove kostola okolo r. 1970. V tom čase bola odstránená aj kazateľnica z čias stavby kostola. Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie s ústredným obrazom donátorky je klasicistický a pochádza z čias stavby kostola. Dole sú sochy sv. Terézie, Ukrižovaného Krista a sv.Jozefa. Mramorová krstiteľnica s medeným tepaným vekom barokovo-klasicistických tvarov pochádza z 30. rokov 19. stor. V kostole je pamätná tabuľa katolíckym obetiam I. svetovej vojny (1914-1918). Kostol ďalej zbobia sochy Panny Márie, Ježišovho srdca a sv.Antona. Na drevenom misijnom kríži sú letopočty 1902, 1904, 1927, 1944 a 1994. V sakristii je drevený kríž s korpusom. Steny lode zdobí 14 zastavení Krížovej cesty, sadrové odliatky pochádzajú asi zo začiatku 20. stor. Tri púťové zástavy so staršími našitými obrazmi sú novšie. Na chóre je organ od firmy Viktor Moszny Bratislava z 2. polovice 19. stor. Vo veži sú tri zvony. V malej miestnosti pri predsieni sú uložené dva zvony zo zbúraného kostola v Arcibiskupskom Léli.
     Ku kostolnému komplexu patrí rímskokatolícka fara z čias stavby kostola. V októbri 1891 bola slávnostne otvorená nová jednotriedna katolícka škola. 
     Časť obyvateľstva sa pomerne skoro stala vyznávačmi reformovanej cirkvi. Už v 16. stor. tu zrejme stál kostol reformovanej cirkvi a v r. 1650 tu pôsobil kalvínsky kňaz. Dnešný kostol bol postavený v rokoch 1801-1804 v klasicistickom slohu. Ide o najväčší kalvínsky kostol na Žitnom ostrove. Nad vstupným portálom je pamätná tabuľa s letopočtom 1802. Kostol bol opravovaný v r. 1901, potom v r. 1908 a strecha v r. 1980. V r. 1924 bol odliaty nový, 295 kg vážiaci zvon (v r. 1916 boli všetky pôvodné zvony zhabané na vojenské účely). Kostol je sieňový priestor s predstavanou vežou. Rovno zastropený priestor má na západnej a východnej strane murovanú protestantskú emporu podopretú trojicami arkád. Na empore sú letopočty 1803 a 1901. Fasády kostola členia okná s oblým zakončením, lizény a podstrešná rímsa. Na strednú os štítovej fasády je situovaná veža, ktorá je v strednom úseku členená nárožnou pásovou rustikou a delená rímsami. Zastrešená je sploštenou baňou. V predsieni je pamätná tabuľa protestantského kňaza Jánosa Szákiho, osadená v r. 1972 z príležitosti 300. výročia mučeníkovej smrti. Na stene lode je pamätná tabuľa kalvínskych obetí I. svetovej vojny (PRO PATRIA 1914-1918), dielo významného komárňaského kamenára Viktora Komáromyho. Ďalšia pamätná tabuľa bola v lodi osadená pri 400. výročí založenia reformovanej cirkvi 31. októbra 1917. Drevená kazateľnica z čias stavby kostola má rezbársku výzdobu a baldachýn. Oltár je z r. 1896 a tunajšej kalvínskej farnosti ho darovala vdova Jánosa Tubu. Doska je z červeného mramoru, drevený podstavec je novší. V kostole sa zachoval gotický kalich z 15. stor. s neskoršou úpravou z r. 1618. Cínová kanvica je z r. 1718.
     Kalvínska škola bola postavená v r. 1832, neskôr bola viackrát upravená. V tejto budove sa začalo v r. 1955 vyučovanie osemročnej školy. Pred školou sa nachádza pamätný stĺp Jánosa Hetényiho (1786-1853), ktorý tu dala osadiť r. 1912 Maďarská akadémia vied.
     V strede osady Štúrová sa nachádza zvonica železnej konštrukcie, postavená v 30 rokoch 20. stor.. Zvon pochádza z r. 1933 z milodarov evanjelického zboru augsburského vyznania v Štúrovej.
Kúria Erdélyiovcov - kúriu dal pri svojej vinici v 60.rokoch 19.stor. v neoklasicistickom slohu postaviť Zoltán Erdélyi. 
Kúria Csontosovcov - (č.d. 56) kúriu dala postaviť na začiatku 19.stor. rodina Csontosovcov. Károly Jókay, ktorý sa priženil do tejto rodiny, vzal si za manželku Kláru Csontosovú. V mladosti tu viackrát býval Károlyov brat, svetoznámy maďarský spisovateľ Mór Jókai.
Kúria Csorbovcov bola postavená okolo polovice 18. stor., rozšírená a upravená v pol. 19. stor. v klasicistickom slohu, r. 1913 ju odkúpila obec a umiestnila tu obecný úrad.
Ústredný kríž cintorína je vyhotovený z červeného mramoru a dal ho postaviť v r. 1939 Vidor Szokol.
Pozoruhodný je náhrobok spoločného hrobu štyroch nemeckých vojakov z II. svetovej vojny v cintoríne. Tu sa nachádza aj viacero pozoruhodných náhrobných kameňov z 19. stor. Na cintoríne pri Štúrovej je ústredný drevený kríž s liatinovým korpusom, ktorý bol postavený v 30. rokoch 20.stor.
Prícestný kríž s korpusom dal v r. 1885 postaviť ostrihomský arcibiskup János Simor. Na rázcestí Mierovej a Nitrianskej ulice stojí starší liatinový prícestný kríž s korpusom, ktorý sem bol prenesený v r. 1993. Kríž pochádza asi z 2. polovice 19. stor. a nesie znaky neogotického slohu.
Na začiatku Nitrianskej ulice stojí pamätník povodne r. 1965 pochádzajúci z r. 1979.
Významné osobnosti obce
János Hetényi (1786-1853 Okoličná na Ostrove), teológ, kňaz reformovanej cirkvi, riadny člen Maďarskej akadémie vied. Aj jeho otec bol kňazom v Okoličnej. Študoval v Komárne, Bratislave a Debrecíne, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg a stal sa seniorom vysokej školy. Pol druha roka sa sám vzdelával v Okoličnej, od r. 1814 študoval v Göttingene teológiu, ázijskú náboženskú filozofiu a fyziológiu. Po smrti svojho otca ho v Okoličnej na Ostrove zvolili za kňaza. Cestou domov strávil dva mesiace vo viedenskej dvojnej knižnici. Študoval aj históriu a antropológiu. V r. 1823 ho vymenovali za profesora dogmatiky na viedenskej protestantskej teológii, ale pre malý záujem táto inštitúcia nebola otvorená a Hetényi zostal v Okoličnej. Od r. 1836 bol dopisujúcim členom, od r. 1840 riadnym členom Maďarskej akadémie vied, ktorá ho sedemkrát vyznamenala vavrínovým vencom. Je autorom ôsmych kníh.
István Komjáthy (30.marec 1917 Okoličná na Ostrove – 20.december 1963 Budapesť), spisovateľ
János Vargha (1798-po r. 1850 Budín) geodet
Diplom inžiniera získal v Budapešti. Už počas štúdií ho zaujímal problém regulácie riek južného Uhorska. Svoju odbornú činnosť začal mapovaním riek južného Uhorska. V r. 1829 ho poverili výskumom povodia riek Tisza, Körös a Maros, v r. 1831 bol poverený reguláciou rieky Körös. R. 1844 dostal za úlohu pripraviť regulácie Dunaja. V r. 1847 odišiel na študijnú cestu do západnej Európy, v r. 1848 ho István Szécsényi poveril reguláciou uhorských riek a vymenoval za hlavného inžiniera vodohospodárskej úpravy na ministerstve.
Géza Csorba (17.december 1849 Okoličná na Ostrove – 16. september 1908 Szeghalom), advokát, redaktor viacerých časopisov
János Száki (-1.september 1672 Komárno), kňaz ref.cirkvi, mučeník. Pôsobil ako kalvínsky kňaz v Okoličnej . Tento prívrženec reformácie bol pre svoju vieru 1.septembra 1672 v Komárne upálený na mieste, kde dnes stojí Trojičný stĺp.
Julianna Vajda (26.október 1776 Okoličná –15.február 1855 Dunaalmás) veľká láska básnika Mihálya Vitéza Csokonaiho. Bola Lillou, múzou jeho ľúbostnej poézie a inšpirovala ho k napísaniu známych Piesní k Lille.
Béla Erdőssy (6.apríl 1871 Okoličná – 25.november 1926 Budapesť), maliar, grafik, študoval u Károlya Lotza. V rokoch 1897-1925 bol profesorom na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti.

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: